Anna

Pred súdnou sieňou už bol môj muž, jeho dcéra z prvého manželstva, jej niekoľkotýždňový syn, jeho prvá žena a jej terajší muž.

Moja príprava na rozvod spočívala v tom, že som sa čo najlepšie nahodila. Aké banálne. Môj muž, to je hlavička! V tomto našom súboji, čo do počtu fanúšikov, jednoznačne zvíťazil. Publikum je dôležité! Podporí ho v spravodlivom boji. I to nemluvňa, napriek mrazom, neváhalo a prišlo.

Len neviem, prečo si so sebou nedoniesol frajerku. Zabudol na ňu? Vždy tvrdil, že správny chlap má minulú ženu, terajšiu a budúcu. To by sme sa my tri tu na súde mohli s ním aj odfotiť.

Zazneli naše mená, vchádzame do súdnej siene.

Rozvod nie je trestné pojednávanie. Neurčuje sa vinník. Ak on do mňa nebude rýpať, nebudem ani ja nič o ňom hovoriť. Takmer rok nežijeme spolu, to na rozvod postačí.

Sudkyňa vyzvala manžela, aby sa vyjadril. Vzal si kopu papierov, sadol za rečnícky stolík a spustil. Rozprával veľmi veľa. On je totiž človek, ktorý má rád obecenstvo, tak neodolal a využil i túto milú príležitosť. Počúvali sme ho všetci sústredene, ja som priam hltala jeho slová, takže manžel bol veľmi spokojný a užíval si svoju chvíľku slávy.

Čo všetko som sa o sebe dozvedela! Starostlivo vykreslil nový, mnou nepoznaný rozmer mojej osobnosti. Mám vlastnosti, o ktorých som ani netušila, vykonala som skutky, o ktorých som doteraz nevedela a hlavne, to si sypem popol na hlavu, veľmi som mu ubližovala, keď som sa s ním chcela rozprávať o jemu nepríjemných záležitostiach. Teda, ako som mohla byť taká necitlivá…

Dobrý prejav! Hovoril o všetkom, len svoju frajerku nespomenul. To je ale nespravodlivé. Tá dobrá žena si to nezaslúži. Veď ju poznáme dlhé roky. Stretávali sme sa s ňou ako s rodinnou priateľkou. Pracovala v zahraničí a odtiaľ si k nám vodila svojho ženatého priateľa, lebo tam sa on s ňou nemohol ukazovať na verejnosti, to je pochopiteľné. Bol to taký originálny človek… Chodil v baloňáku, aký na Slovensku nik nenosil!

…A ako ho len mala rada! …Teraz má tak rada môjho ženatého muža. Nuž čo, keď má na ženáčov slabosť.

To bolo prekvapenie, keď zrazu nečakane venovala svoju nezištnú lásku môjmu mužovi! Spomínam, ako jej každý večer oddane volal, nehľadiac na telefónne účty. Ako ju pohotovo, bez zbytočného odkladu pozval k nám, len čo som si prvú vec hodila do kufra. S akou láskou jej vravel, že už k nám môže chodiť spávať. Ktovie, ako nepohodlne dovtedy spávala. Určite sa jej pri tej správe uľavilo, mali sme doma nové postele. Ešteže som sa vedela rýchlo zbaliť a vypadnúť. Možno by sme sa stretli vo dverách a tá dobrá duša by mi chcela pomôcť s taškami…, to by som predsa od nej nemohla prijať, takú ťažkú prácu, ako by ona k tomu prišla…

Manželov polhodinový prejav sa skončil. Nuž, do poslednej chvíle som verila, že predsa len nezabudne, ale zabudol… Ani len slovíčko svojej obetavej frajerke nevenoval. To jej nemal urobiť, taká nevďačnosť… Veď tá dobrá žena teraz umýva moje riady v kuchyni, ktorú som tak náhlivo opustila, dá si tú námahu a ponúkne suseda štamperlíkom miesto mňa, keď k nám príde na kus reči, a možno i pooberá moje starostlivo zasadené jahody, aby nebodaj nepohnili na hriadke. A koľko trpezlivosti musí venovať môjmu mužovi, keď denne počúva, aká som bola zlá manželka. Nie je to jednoduché, poznám to, ja som sa napočúvala o chybách jeho prvej ženy…

Takže, keď ma sudkyňa oslovila, aby som sa vyjadrila, napravila som krivdu, ktorá sa tu, v súdnej sieni, možno len zo zábudlivosti, konala. S náležitou zodpovednosťou a dôrazom na zásluhy som manželovi tú jeho frajerku pripomenula. Mala som z toho dobrý pocit, i keď mi ho tak trochu kazila obava, či mu tá dobrá duša predsa len niekedy neublíži a nespôsobí citovú traumu. Ona má tak rada ženáčov a ten môj, ten sa chce dať rozviesť.

Pojednávanie sa odročilo. Znovu sa uvidíme. Tento krát okrem manželovej prvej ženy, jej terajšieho muža, jeho dcéry z prvého manželstva a jej synčeka možno príde i manželova bývalá svokra, jeho zať, svokrovci jeho dcéry, moji svokrovci a jeho terajšia frajerka. Keďže môj manžel má rád dobrú spoločnosť, možno prídu i jeho bývalí spolužiaci a kolegovia. Keby všetci vošli do súdnej siene, cítili by sme sa ako v známej televíznej relácii. Bolo by to možno zábavné, …keby rozvod nebol taká smutná vec.