Obrys vlády a jej programu – tak lákavo znel názov Témy dňa na Ta3. Programové tézy rodiacej sa pravicovej koalície sú už známe. Táto Téma dňa sa nedá nevidieť! Potrvdilo sa!
V úvode relácie bol brífing pani Radičovej a pána Figeľa, ktorí ešte viac vyburcovali záujem divákov o nastolenú tému. Novinárom na otázky totiž odpovedali transparentne a otvorene v štýle Sulíkovho: Učím sa odpovedať novinárom tak, aby som nič nepovedal. Vidno, že pán Figeľ (nemalo by tu byť dlhé í ?) sa už učiť nemusí. Jeho odpoveď, že KDH má záujem „o primeraný diel zodpovednosti, ktorý je vyvážený a férový“, ma svojou konkrétnosťou a vypovedacou hodnotou takmer dorazil.
Nevadí. V štúdiu Ta3 síce nesedel nik z aktérov programových téz, bol tam však, predpokladám, že na danú tému dobre pripravený, politológ. Otázka moderátora bola trefná a jednoznačná. Pýtal sa na názor, aký povolebný vývoj donesú výsledky parlamentných volieb na Slovensku.
Politológ sa rozhovoril. Pravicové vládychtivé novorodeniatko, ktoré sa ešte len učí hovoriť, nechal na pokoji, aby ho, v jeho rodiacich sa chvíľach, náhodou nestresoval hodnotením programových téz. Takže na otázku povolebného vývoja sme sa dozvedeli, ako v Českej republike odstupujú vedenia strán, ktoré nedosiahli želaný výsledok. Aké je to „nehorázne, že strana SNS ďalej funguje“, keď sa zachránila len 7 stotinami hlasov. A aká „katastrofálna je strana, ktorá zakladala štát“, pokračoval ďalej na účet HZDS. Zároveň si kládol otázku, čo na to – tí malí jednoduchí ľudia na dedinkách, jej členovia. Oslovil i ľavicových intelektuálov. Nešlo mu do hlavy, že sú spokojní s tým, že strana Smer „ totálne stratila volebný potencionál“ na čele s lídrom kanibalom. To, že voľby smeráci vyhrali, je pre jeho túžbu po rúbaní hláv zanedbateľná maličkosť. V rámci úplnosti informácii nezabudol pochváliť SMK za príkladné, síce kongresom nepotvrdené, odstupovanie.
Redaktor nesmelo zabojoval za vyváženosť upozornením, že predsa i SDKÚ a KDH nezískali želaný počet hlasov. Na to mu politológ odvetil, že to máme nechať do druhého balíka.
Táto relácia bola ale fakt dobrá. Redaktor sa nedal. Napätie graduje. Znovu vyzval politológa, aby sa predsa len vyjadril k stranám KDH a SDKÚ. Prehrali, i oni prehrali, rozrečnil sa zápalisto politológ. Nenaplnili sľub.
Pri týchto stranách však už nevolal po odstúpení volebných lídrov. Asi preto, lebo tvrdil, že len pravicové strany v celej Európe vedia, ako na krízu. Nebudeme si predsa bojovníkov proti kríze odvolávať. V tomto prípade je zrejme kvantita dôležitejšia ako kvalita.
Nuž čo na záver? Fenomén dnešnej doby – politológ! Znie to hrdo a neohrozene. Ak médiám sily nestačia, dotvára na želanie verejnú mienku. Nie všetci politológovia sú rovnakí, nechcem ich prácu celkom dehonestovať. Ale médiá si len zriedka zaplatia ústny prejav nie celkom loajálnych, alebo osvedčených, politológov. Snáď treba doplniť slová Jána Figeľa, keď v povolebnej noci v centrále KDH ďakoval médiám, ktoré podľa neho poslali Fica do opozície (reportáž denníka Sme). Zabudol poďakovať politológom. I tí boli súčasťou volebnej kampane pravicových strán. Platenou?