Anna

– Dovoľte, aby som vám oznámil výsledok rokovania prezídia našej strany. Ten výsledok spočíva v jednomyseľnom dodatku. Nebudem vám čítať formality, pretože by to trvalo dlho a vy si ich viete domyslieť, pristúpim k podstate. Pointa dodatku spočíva v tom, že vládne strany sa zaviažu presadzovať návrh, že na najbližšie zasadnutie parlamentu príde strana Z a Z ( Zvíťaziť alebo Zaniknúť ) s modrým balónikom „Modrá je najlepšia“, a nie so svojím zeleným s nápisom EUROZVAĽ, s podmienkou, že o všetkých ďalších farbách ich balónikov na všetkých nasledujúcich zasadnutiach, budeme rozhodovať so súhlasom vlády a príslušného výboru. Myslím, že ten komentár k tomuto záveru nemusí byť nejako rozsiahly. Ide o výsostný záujem našej republiky. Preto chceme urobiť všetko, čo nám umožňujú zákony, zvyklosti, aby sme tento záväzok naplnili. 

– Dobrý deň, pán minister, hovorili ste i o spájaní hlasovaní o jednotnej farbe balónikov s hlasovaním o dôvere vláde?
– Okrajovo, pani redaktorka, lebo vidíme priestor, aby sme sa dohodli. Vždy sa nám oplatilo, keď sme hľadali zhodu, keď sme argumentovali, keď sme načúvali aj iným hlasom. Ponúkame jednu z alternatív, nie zelená, nie tyrkysová, ale modrá. Možno má niekto iný názor, ale to, čo je dôležité pre občanov slovenskej republiky, nie pre našu stranu, je ukázať dobrú vôľu. 

– Vy naozaj veríte tomu, že sa vám podarí presvedčiť predsedu strany Z a Z, lebo on povedal, že za žiadnych podmienok si nezabudne doniesť svoje už nafúknuté zelené balóniky?
– Je dobrým zvykom našej strany sa snažiť o dohodu do poslednej chvíle. Je veľmi jednoduché sa správať imperatívne, je omnoho komplikovanejšie, náročnejšie, aj oveľa zodpovednejšie sa správať tak, že sa pokúšame o zhodu a dohodu na modrej do poslednej možnej chvíle.

– Máte i inú alternatívu, aby to podporil? Lebo navonok tvrdí, že na žiadnych okolností.
Myslím, že viac nie som schopný vám povedať. Je tu priestor, aby sme sa dohodli. Myslím, že je stále čas, ten priestor využívať, aby sme sa pýtali: Ak modrá nie je dobrá, existuje lepšia? Do tejto chvíle, a prečítal som Die Farbsehen, prečítal som veľa odbornej tlače, pán novinár, pozorne počúvam, pýtam sa, hovorím vám, že doposiaľ som nie že lepšiu farbu nevidel, ale ani inú farbu som nevidel. Už dnes som nestretol nikoho po tieto dni, kto by to nechápal. Myslím, že je našou povinnosťou dôvodiť, argumentovať, trpezlivo sa snažiť nájsť modré východisko. 

– Dobrý deň, pán minister, mohli by ste nám vysvetliť, s čím ste to vlastne dneska prišli? Čo ste to vlastne teraz priniesli na ďalšie rokovanie?
– Pán redaktor, myslím, že ste natoľko inteligentný, že si viete odpoveď dať aj sám. A že sa naďalej budeme rozprávať aj slušne aj so vzájomným rešpektom. Neide o to, či sme našli niečo nové, my nie sme módni návrhári, pán redaktor, ponúkame alternatívu, ako nájsť zhodu. Lebo keď jeden hovorí modrá a druhý zelená, tak sa to musí niekde pohnúť. Na úvod som to povedal veľmi dobre a vy ste nepochybne veľmi pozorne počúvali.

– Už posledná vec, aby sme pochopili to hlasovanie o dôvere vláde, nevylučujete, že k tomu nakoniec dôjde, ale ešte na to neprišiel čas?
– Opäť potvrdzujete, že ste veľmi vnímavý poslucháč. Pretože som povedal, pán redaktor, že je našou morálnou aj politickou zodpovednosťou urobiť všetko, čo nám ponúka náš právny poriadok a demokratické inštitúcie. Povedal som to? A vy ste len dokázali, že ste vnímavý poslucháč.

– Mám opačne postavenú otázku, či teda keď príde strana Z a Z so zelenými balónikmi, či budete navrhovať hlasovať o dôvere vláde?
– Myslím, že som vyčerpal všetku svoju fantáziu, aj slovnú zásobu, aby ste mi porozumeli, že by som považoval za veľmi nezodpovedné, keby som špekuloval, čo bude, keď bude.

– A čo sa zmenilo, že váš minister chcel tak jednoznačne dať hlasovať o dôvere vláde a vy sa veľmi opatrne okolo tejto témy vyjadrujete?
– Prvýkrát budem odpovedať protiotázkou. Prečo by sa malo niečo zmeniť?

– Že máte iné vyjadrenie.
– Aké iné?

– Iné.
-Tak ja vám nerozumiem, aké iné?

– Pred pár dňami váš minister povedal, že sa by sa malo hlasovať o dôvere vláde. Vy v tom nevidíte rozdiel?
– Ale absolútne nevidím.

-Tak potom pardón.
-Nemusíte sa ospravedlňovať, som rád, že ste sa opýtali, že si môžeme veci vysvetliť. Žiaden rozdiel v tom nevidím. Naopak, ponúkam využiť priestor, ktorý máme pred sebou. Zaujali sme jasný postoj, zaviazali sme sa a cítime sa politicky tento záväzok presadiť, pretože objektívne existuje. 

– Mám dve otázky, pán minister. Pripúšťate takú možnosť, že balóniky budú aj zelené? Pripúšťate takú možnosť, že Z a Z neodstúpia zo svojho stanoviska? Pripúšťate teda potom takú možnosť, že to bude spojené s vyslovením dôvery vláde?
– Odpoviem vám hneď, lebo táto otázka bola jedna, ale neobyčajne dlhá. Pani redaktorka, ponúkam vám veľmi džentlmenskú a serióznu dohodu. Odpoviem na túto otázku, ale keď bude pravý čas. Ja si ju zapamätám a v pravý čas odpoviem.

– Druhá otázka, viete, kedy sa to balónikové stretnutie uskutoční? Či ste sa bavili o nejakom termíne.
-Zhovárali sme sa o tom len okrajovo, poznáte moju celoživotnú zásadu: „Kde sa platí, tam je vôľa“, ak bude vôľa nájsť v tomto zhodu, považujem akékoľvek otázky tohto smeru za technické a teda hravo riešiteľné.

– Ak som správne pochopila, vy ste tento kompromis nekonzultovali s predsedom strany Z a Z, ale prinášate nám to teraz verejne, a my sme sa s ním spojili a on to odmietol. Takže čo teraz?
– Nie som si istý, že hovoríte pravdu.

– Dobre, tak ja som si istá, tak neviem teda, že či hovoril s ním niekto?
– Nič nás nenúti tak rýchlo šprintovať.

– Aha, takže máte čas?
– To ste povedali vy, ja hovorím, že v pravú chvíľu budeme náležite reagovať.

– Ešte krátka otázka, myslíte, že táto vláda dovládne, keď nebude každý balónik modrý?
– Po druhýkrát – túto otázku vám odpoviem, keď to bude možné. Dovidenia.

Poznámka: 
Táto vyčerpávajúca tlačová konferencia sa neuskutočnila, pretože by ste sa pýtali, kedy, kde a s kým bola, – ale „off record“, ako si my občania a pani premiérka zvykneme vzdychnúť, – uskutočnila sa minulý týždeň. 
Postavy i dialógy sú vymyslené, ak vám niečo pripomínajú, nie je to náhoda.