„Zajtra začnem, pozývam vás na stanicu,“ povedal Miky a ukázal miliónom divákov svoje čisté ruky. „Nemám sa začo hanbiť, nie som možno dokonalý, ale zápas so špinou v mojom programe vždy bol!“
Naozaj sa nemá za čo hanbiť. Tie jeho ruky detailne snímané kamerou boli belostne čisté.
Ruky sú zrkadlom človeka, výpoveďou o jeho živote. V rukách je všetko vpísané, ruky nič nevedia utajiť. Môžu byť upravené, vyumývané, nakrémované, a predsa z nich nezmyjete stopy prežitého. Či pracujete ťažko, alebo si to viete zariadiť ináč, či ste rukami viac hladili, alebo ráňali, či vaše ruky ukazujú iným cestu, alebo urážku. Na rukách je vidieť všetko, ale na tých Mikiho, a to si diváci všimli veľmi dobre, na tých nebolo vidieť nič. Boli čisté. „Preto je lídrom,“ pokyvkávali uznanlivo hlavou.
Kampaň sa začala. Miki cestoval rýchlikom, osobákom, brodil sa v snehu, občas i polhodinu meškal. Stretával sa s ľuďmi a ukazoval im svoje čisté ruky. A ľudia pozerali a takmer sa nezmohli na slovo. Boli ohúrení, zaskočení, v nemom úžase strácali reč. Tí odvážnejší skláňali hlavy až k jeho rukám, aby lepšie videli, čistili si okuliare, svietili baterkami… Na jeho rukách nebolo vidieť naozaj nič. A potom pozreli na svoje a sklamane si vzdychli: „Tie Mikiho ruky sú také čisté, a tie naše, ech…“
Ľudia obdivovali, ako odvážne a priamo vedie Miki svoju kampaň. Keď nebojácne zvolal: „Kto má také čisté ruky ako ja, nech príde ku mne a podám mu ruku.“, nik sa neprihlásil. Zostal jediný dokonalý, bez škvrny na rukách. Neverili by ste, ale v celej republike sa nenašiel ani jeden človek, ktorý by vystúpil zo svojej anonymity, postavil sa zodpovedne k Mikimu a verejne prehlásil: „Pozri, Miky, moje ruky sú presne také čisté, ako tie tvoje.“
„To je kampaň!“ volali čakajúci na čistých a upravených staniciach. „Taká čistá kampaň tu ešte nebola!“ nadšene tlieskali ľudia v kultúrnom dome. „Už sa tešíme do života!“ bolo počuť radostné zvolanie študentov strednej školy, ktorých líder navštívil, keď náhodou šiel okolo.
Dni bežia, kampaň pokračuje. Líder Miki vystupuje v každej televíznej stanici, rozpráva v rozhlase, osobne sa stretáva s ľuďmi. Mestá sú polepené plagátmi čistých rúk.
Sme národ trpezlivý, ľudia pokorne čakajú na vyvrcholenie tejto reklamnej kampane a tešia sa na jej vysvetlenie. Už možno dnes, možno zajtra, nám líder Miki prezradí, ako sa volá ten zázrak, to úžasné mydlo, ktoré tak krásne vie zmyť všetku špinu z rúk. Bude ho dosť pre všetkých?
…Ale stále sa nič prevratné nedeje. Miki o tom najdôležitejšom mlčí, a ani nik iný nič nevysvetlil, a i keď sa vyšetrovalo, nik nič ani nevyšetril.
…Ľudia na kampaň pomaly zabúdajú, nadšenie pre belostne čisté ruky utícha a Miki si tie svoje spokojne mädlí…, pardón, mydlí.