Ivetka prijíma návštevy. („Gorilia“ hra. )

6. februára 2012 07:55, Prečítané 3 469x, anna, Nezaradené

Dej sa odohráva v jednej dedinke v chudobnej krajine, ktorej bohatstvo prešlo do rúk niekoľkých jednotlivcov.

Napriek tomu, že o bohatstvo sa treba nepretržite starať, jednotlivci si vedia nájsť čas na láskyplné návštevy, lebo je bežné, že komunikujete, rokujete v rámci priateľských pozvaní. Je to úplne normálne.

Miesto deja je vo všetkých výstupoch rovnaké. Je to dom, ktorý je ústretový a pohodlný rôznym ľuďom. Dejová línia je tiež vždy rovnaká, aktéri hry sa do žiadnych nechutností zatiahnuť nedajú, všetky dialógy sú slušné a nevinné.

Scéna: Ivetkin dom

Výstup: 568 z tisícoch

Osoby:

Jarko, 568. návštevník

Ivetka: domáca pani

Úvod – expozícia:

Otvorenie dverí.

I: Jarko!

J: Ivetka! Prišiel som sa pozrieť, ako sa máš.

I: To je od teba milé. Poď ďalej! Vezmi si papučky.

J: Ďakujem.

I: Prosíš si kávu?

J: Dám si.

I: Turka, alebo nesku?

J: Nesku.

I: Hneď to bude.

Zauzlenie – kolízia:

Ivetka sa vzdialila, Jarko osamel, neisto sa obzerá po byte. Ivetka sa vracia.

I: Nech sa páči!

J: Ďakujem. Tá je dobrá.

I: Ďakujem.

J: Ako sa máš?

I: Dobre. A ty?

J: I ja sa mám dobre.

I: A čo počasie? Nefúkalo?

J: Nefúkalo.

I: Má sa otepliť.

J: Hej, počul som to. A ako rodina…, dobre?

I: Máme sa dobre. A tvoja.

J: I my sa máme dobre.

I: Uhm, tak to je fajn. A zdravie slúži.

J: Ďakujem za opýtanie, slúži. A čo ty?

I: Tiež mi slúži…

Vyvrcholenie – kríza:

Rozhovor dramaticky viazne, aktéri vyčerpali všetky témy. Uvedomujú si, ako ich tlačia pracovné povinnosti, ale nechcú si navzájom ublížiť necitlivým rýchlym odchodom.

J: Uhm…

I: Hmm…

Obrat deja – peripetia:

Jarko naberie odvahu.

J: Nehnevaj sa, Ivetka, ja teda pôjdem…

I: Tak skoro, to ma mrzí…

J: Veď vieš, …

I: Viem, nebudem ťa nasilu zdržiavať.

J: Ďakujem za kávu.

I: A ja ďakujem za návštevu.

Záver – katastrofa:

Jarko sa postaví na odchod.