Dej sa odohráva v jednej dedinke v chudobnej krajine, ktorej bohatstvo prešlo do rúk niekoľkých jednotlivcov.
Napriek tomu, že o bohatstvo sa treba nepretržite starať, jednotlivci si vedia nájsť čas na láskyplné návštevy, lebo je bežné, že komunikujete, rokujete v rámci priateľských pozvaní. Je to úplne normálne.
Miesto deja je vo všetkých výstupoch rovnaké. Je to dom, ktorý je ústretový a pohodlný rôznym ľuďom. Dejová línia je tiež vždy rovnaká, aktéri hry sa do žiadnych nechutností zatiahnuť nedajú, všetky dialógy sú slušné a nevinné.
Scéna: Ivetkin dom
Výstup: 568 z tisícoch
Osoby:
Jarko, 568. návštevník
Ivetka: domáca pani
Úvod – expozícia:
Otvorenie dverí.
I: Jarko!
J: Ivetka! Prišiel som sa pozrieť, ako sa máš.
I: To je od teba milé. Poď ďalej! Vezmi si papučky.
J: Ďakujem.
I: Prosíš si kávu?
J: Dám si.
I: Turka, alebo nesku?
J: Nesku.
I: Hneď to bude.
Zauzlenie – kolízia:
Ivetka sa vzdialila, Jarko osamel, neisto sa obzerá po byte. Ivetka sa vracia.
I: Nech sa páči!
J: Ďakujem. Tá je dobrá.
I: Ďakujem.
J: Ako sa máš?
I: Dobre. A ty?
J: I ja sa mám dobre.
I: A čo počasie? Nefúkalo?
J: Nefúkalo.
I: Má sa otepliť.
J: Hej, počul som to. A ako rodina…, dobre?
I: Máme sa dobre. A tvoja.
J: I my sa máme dobre.
I: Uhm, tak to je fajn. A zdravie slúži.
J: Ďakujem za opýtanie, slúži. A čo ty?
I: Tiež mi slúži…
Vyvrcholenie – kríza:
Rozhovor dramaticky viazne, aktéri vyčerpali všetky témy. Uvedomujú si, ako ich tlačia pracovné povinnosti, ale nechcú si navzájom ublížiť necitlivým rýchlym odchodom.
J: Uhm…
I: Hmm…
Obrat deja – peripetia:
Jarko naberie odvahu.
J: Nehnevaj sa, Ivetka, ja teda pôjdem…
I: Tak skoro, to ma mrzí…
J: Veď vieš, …
I: Viem, nebudem ťa nasilu zdržiavať.
J: Ďakujem za kávu.
I: A ja ďakujem za návštevu.
Záver – katastrofa:
Jarko sa postaví na odchod.
J: Tak ahoj, Ivetka.
I: Ahoj, Jarko, a príď i nabudúce.
Odišiel. Ivetka s pátosom zatvorila dvere.
Naivní diváci po 568 krát tlieskajú a vstávajú zo stoličiek. Nasleduje 569. výstup. A bude ich tisíc, možno i viac.